text nekrátený :-)
Aj v iných základných školách sa v tomto období organizujú koncoročné výlety. Tak aj my sme si na konci tohto pre našu ZUŠ hektického školského roka zorganizovali koncoročný výlet.
Aj v našej Základnej umeleckej škole sa veľa tvorí – hrá , maľuje , tancuje, spieva,..... Tak aj my sme sa vybrali za umením svetových profesionálnych umelcov. Pozvali sme aj rodičov a priateľov ZUŠ, vybavili sme splnomocnenia pre deti, ktoré nešli s rodičmi a šup za hranice.
Vo štvrtok 8. 6. 2023 sme pod hlavičkou Zruženia rodičov pri ZUŠ Banská Štiavnica zorganizovali exkurziu do hlavného mesta Rakúska. Z historického centra Banskej Štiavnice sme vyrazili o 9:00 autobusom žiarskej firmy Sodor do historického centra Viedne.
Prichádzali sme tam s obavami aké počasie si pre nás veľkolepá metropola bývalej Habsburskej monarchie pripraví. Predpovede v ten deň neboli veľmi optimistické. Preto sa v „pokynoch“ k exkurzii okrem vlastnej stravy objavili aj „dáždnik“, „pršiplášť“ ,“ nepremokavé oblečenie“, „ náhradná obuv“. Nad lopatkami veterných turbín za rakúskymi hranicami sme videli oblaky, ale tie zatiaľ nevyzerali vôbec hrozivo. Do historického centra Viedne sme prišli okolo 13:00. Vystúpili sme rovno za Naturhistorisches Museum. Celá skupina sme sa presunuli k niekdajšiemu sídlu habsburskej kráľovskej rodiny – k Hofburgu.
Tu voľakedy prebývala Mária Terézia (1717-1780) najvýznamnejšia panovníkom Habsburskej monarchie, Vďaka nej monarchia hospodársky zosilnela. Mária Terézia svojimi reformami modernizovala monarchiu a podporila rozvoj vedy a techniky v krajine. Čo ovplyvnilo aj rozvoj baníctva na našom území , aj v Banskej Štiavnici . Mária Terézia si spoločne so svojím manželom Františkom I. Lotrinským, za ktorého sa vydala v roku 1736 , uvedomila potrebu reforiem v krajine. Z ich manželstva vzišlo 16 detí, Mária Terézia bola matka dvoch cisárov. Najznámejšími z jej detí sa stala francúzska princezná Mária Antoinetta, manželka francúzskeho panovníka Ľudovíta XVI., ktorú spoločne s manželom popravili počas Francúzskej revolúcie, Jozef II. Habsburský a Leopold II., obaja sa neskôr stali cisármi v Habsburskej monarchii. Neskôr tu prebýval aj rakúsky cisár František Jozef I. so svojou krásnou manželkou Alžbetou Bavorskou (Sissi) - bavorskou princeznou, rakúskou cisárovnou, českou a uhorskou kráľovnou . Záprahy koní tu vozili vtedy ich.
Dnes odtiaľto koče s koňmi a repliky historických autíčok rozvážali bohatších pohodlnejších turistov so šanpaským v ruke a sprievodcovkým výkladom o dejinách , ktoré prebiehali za oknami týchto palácov.
My sme sa na vlastných nohách vybrali za červeným, ale stále ešte nerozprestretým dáždnikom: „Štiavnica máme sa? ...Máme jeden druhého –aby sme sa nestratili v dave?“ Okolo Sisi Museum k archeologickým vykopávkam osídlenia z doby rímskej kolonizácie. Na námestí Michaelerplatz medzi časťou Hofburgu zvanou Michaelertrakt a uličkou Kohlmarkt, boli odkryté archeologické vykopávky zástavby s pozostatkami rímskej civilnej osady vojakov (canabae) z priľahlého tábora Vindobona. Archeologické nálezy sa nachádzajú v rímskom múzeu na Hoher Markt v centre mesta.
Niektoré deti chceli navštíviť Španielsku jazdeckú školu, ktorú sme obchádzali. Je známa bielučkými lipicanskými koňmi, na ktorých jazdievala aj cisárovná Sisi. No možno inokedy.
Naším cieľom bola iná dominanta Viedne, týčiaca sa nad strechami palácov. Dóm sv. Štefana (Stephansdom) - gotická katedrála na námestí Stephansplatz. V r. 1147 na tomto mieste stál románsky kostol. Katedrála sa stala sídelným miestom biskupa už v r. 1469 a od r. 1723 bolo viedenské biskupstvo povýšené na arcibiskupstvo. V r. 1782 sa tu ženil Wolfgang Amadeus Mozart a neskôr v r. 1791 sa tu konal aj jeho pohreb. Ako Štiavnicu aj Viedeň postihol ničivý požiar. K veľkým škodám na katedrále došlo počas napoleonských vojen a za veľkého požiaru počas 2. sv. vojny v apríli 1945. Tento požiar tiež úplne zničil unikátnu strechu z r. 1490 pokrytú 230 tisícmi glazovaných škridlíc, na ktorých bol do mozaiky vyobrazený erb Habsburgovcov s dvojhlavou orlicou, zlatým rúnom a cisárskou korunou. Okrem strechy zničil požiar tiež celý krov, (ako na našej ZUŠ), klenbu a cisárku emporu – priestor vyhradený pre kostolný zbor spolu s vzácnymi “Obrími varhanmi” z roku 1886. Dóm sa však podarilo zrekonštruovať a v roku 1952 bol slávnostne znovuotvorený. Stále slúži aj svojmu pôvodnému účelu a denne sa tu koná 7 bohoslužieb, v nedeľu dokonca 10. (Dúfajme, že sa to podarí aj v našej ZUŠ.)
Cestou späť od katedrály sme už nemali čas nazerať do výkladov drahých obchodných domov luxusných značiek, ktoré diktujú kroky svetovej módy. Naše kroky viedli pomedzi húfy ľudí za červeným dáždnikom, ktorý sa už ale musel neskôr rozprestrieť. Vo Viedni sa nám rozpršalo.
„ Štiavnica máme sa?.....Máme jeden druhého ?– aby sme sa nestratili v daždi.... Pred dažďom sme sa schovali do Kunsthistorisches Museum ( Umelecko-historického múzea) , kde sme už mali dohodnuté vstupy. Vybudovať túto inštitúciu dal cisár František Jozef I. – manžel Sisi. V rámci búrania mestských hradieb Viedne vznikala na ich mieste v 2. polovici 19. storočia výstavná okružná trieda a budova Umeleckohistorického múzea s protiľahlým Prírodopisným múzeom – Naturhistorsches Museum mali vytvárať jednotný komplex v rámci rozšíreného cisárskeho paláca (Hofburg). Od priameho prepojenia s cisárskym palácom sa nakoniec upustilo, Návrhom bol poverený renomovaný nemecký architekt Gottfried Semper, asistoval mu Karl von Hasenauer. Stavba prebiehala v rokoch 1872 – 1891. Obe múzea, boli slávnostne otvorené 17. 10. 1891. Budovy obdĺžnikového tvaru a s dĺžkou 60 metrov boli postavané v novorenesančnom štýle inšpirovanom talianskou renesanciou, zhotovené z pieskovca. Ich interiér je veľmi dekoratívny, vykladaný mramorom, zdobený štukom, zlatom a dekoratívnou maľbou interiérov.
Na túlanie sa dejinami výtvarného umenia v jednotlivých sálach múzea sme dali „účastníckom zájazdu“ 2 hodiny a úlohu nájsť 3 maľby :
„Zima“ a „Leto“ od Taliana Giuseppe Arcimbolda (1526 – 1593) - dvorného portrétistu Habsburgovcov cisára Maximiliána II. vo Viedni a aj dekoratéra cisára Rudolfa II. v Prahe.
„ Stavba babylonskej veže“, ktorej autorom je Holanďan Pieter Bruegel starší (1525 – 1569) slávny holandský maliar, zakladateľ dynastie umelcov, ktorej vplyv zasahoval až do 17. storočia.
Tieto veľkolepé priestory sú plné umenia od egyptských pyramíd, sargofágov, vzácnych diel z obdobia antiky , sôch , šperkov, sakrálnych predmetov , vzácnych gobelínov, až po súčasné maľby. V mäkučkých semišových gaučoch sme si mohli oddýchnuť a vnímať krásu diel velikánov Dürera, Caravaggia, Brueghela , Vermeera, Rubensa, Sisleyho, ....... Na toľko umenia sú 2 hodiny primálo. Za múrmi múzea sa prehnala veľká búrka, ktorá narobila v okolí škody a postihla aj Bratislavu. V tej chvíli sme boli radi, že sedíme v kaviarni múzea a blesky udierajú všade okolo, len nie do nášho červeného sprievodcovského dáždnika. No museli sme sa pohnúť ďalej. Čakal nás ďalší program. V daždi sme sa presunuli do autobusu: „ Štiavnica máme sa?...Máme jeden druhého na vedľajšom sedadle v autobuse. ...Sme všetci?... Počkáme?....“
Počkali sme, doplnili sa spolusediaci, dážď začal ustupovať. Kým sme prešli od centra až k Schönbrunnskému zámku na parkovisko , prestávalo nám pršať. Názov zámku Schönbrunn je odvodený od spojenia "Schöner Brunnen" ( krásna studňa). Prvá písomná zmienka o ňom je z r. 1642. Do r. 1918 bol zámok letnou rezidenciou habsburského cisára. Pôvodne to bol lovecký zámok. V r. 1744 – 1749 sa rozšíril na krásnu barokovú stavbu. Dnes má konečnú podobu v štýle rokoka. Obývala ho Mária Terézia s rodinou a cisár František Jozef I. so svojou manželkou Alžbetou Bavorskou, prezývanou Sissi. Zámok obklopuje rozsiahly udržiavaný park, kde nájdete jednu z najstarších zoologických záhrad na svete, Gloriettu, záhrady, detské ihrisko, labyrinty, skleníky – palmový skleník či botanickú záhradu. „ Štiavnica máme sa...máme jeden druhého“ - za červeným, ale už zloženým dáždnikom sme sa presunuli pozdĺž záhradného múru až k bráne do Schönbrunnských záhrad.
Policajti , organizátori - dobrovoľníci , zdravoťáci, hasiči a obrovský dav kráčal vo vytvorených koridoroch do priestoru pre divákov. Prešli sme kontrolou tašiek a batohov, niektorí prišli o dlhý dáždnik, iný o veľkú fľašku s vodou. Napokon sme si našli miesto pri zátarasoch s dobrým výhľadom na javisko aj veľké obrazovky. Na tie premietali záznam koncertu. Boli sme unavení z chodenie aj státia . Nemohli sme sa posadiť, lebo organizátori hneď upozorňovali na bezpečnosť. Neboli sme jediní. Jednému chlapcovi tam museli prísť na pomoc zdravotníci.
Po dlhom čakaní nastala hodina „H“
8. júna 2023 20:30 začal 20. Letný nočný koncert Viedenských filharmonikov
- koncert v Schönbrunnských záhradách pre VIP platiacich sediacich hostí, ale aj zadarmo pre bežnú verejnosť (ako sú žiaci ZUŠ z Banskej Štiavnice),
- koncert určený celému svetu ( prenášaný asi 70 televíznymi stanicami) organizovaný už od roku 2004
A to pod dirigentskou taktovkou Yannicka Nézet-Séguina - kanadského dirigenta, ktorý je hudobným riaditeľom Metropolitnej opery v New Yorku, Filadelfského orchestra a kanadského súboru Orchestre Métropolitain. Hlavnou hviezdou medzi hosťami bola operná speváčka lotyšská mezzosopranistka Elīna Garanča. Program sa zameral na diela francúzskych skladateľov a skladateliek z období romantizmu až impresionizmu. Na koncerte vystúpili Viedenskí filharmonici v Schönbrunnskom zámockém parku pod šírym nebom , ktoré sa nad záhradami v ten večer zázračne vyjasnilo . Videli sme mesiac nad Viedňou. Mraky prešli nad Bratislavu. Tento klasický koncert predstavuje jeden z vrcholov filharmonického roku. Rovnako ako známy Novoročný koncert , ktorým Viedenskí filharmonici vždy v 1. deň nového roku posielajú svetu hudobné pozdravy. Skladbu Lili Boulanger – dojemné stvárnenie prírody od prvej laureátky prestížnej ceny Prix de Rome z roku 1913 – venovali Viedenskí filharmonici Všeobecnej deklarácii ľudských práv.
Program
- Georges Bizet, suita č. 1 z opery Carmen (aranžmá pripisované Ernestovi Guiraudovi, 1885)
- č. 5. Les Toréadors (predohra k 1. dejstvu)
- č. 1. Prélude (predohra k 1. dejstvu)
- č. 2. Intermezzo (predohra k 3. dejstvu)
- č. 1a. Aragonaise (predohra k 4. dejstvu)
- Georges Bizet, Habanera „L'amour est un oiseau rebelle“, z opery Carmen
- Lili Boulanger, D‘un matin de printemps. Verzia pre orchester z r. 1918
- Hector Berlioz, predohra: Le Corsaire, opus 2
- Charles Gounod, „Ô ma lyre immortelle“, ária z opery Sapho
- Maurice Ravel, Daphnis et Chloé. Suita č. 2
- Camille Saint-Saëns, „Mon cœur s’ouvre à ta voix”, ária z opery Samson et Dalila
- Maurice Ravel, Boléro
Ako sa míňal tento hudobný program, nad Viedňou sa zotmelo. Do hry vstúpila krásna hra s osvetlením pódia, zámku, Glorioly, majestátnej fontány, záhrad. Prekvapením prete divákov bolo, keď sa na rokokovej fasáde zámku začali objavovať siluy tancujúcich baletných umelcov.
Spojenie krásnej hudby , výtvarného umenia aj tanca bolo zavŕšením nášho programu výletu ZUŠ – károv. Po koncerte sme sa organizovane v dave zas presunuli do autobusu.
„ Štiavnica, máme sa?...máme jeden druhého?....Áno Štiavnica, máme sa fajn, lebo sme zažili umenie hudby , umenie výtvarné, umenie tanca v historickej Viedni.
A nad ránom sme sa vrátili do historickej Banskej Štiavnice, ktorá nás privítala bleskami a dažďom.